doko (Jozef Kotulič)

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

17. november 1989 – Popelková revolúcia

... podľa knihy Vojenské dejiny Slovenska VII. str. 243, na potlačenie novembrových udalosti bolo v pohotovosti 14 500 vojakov ČSĽA so 756 autami, 131 transportérmi a 155 tankami. ...

Televízia TA3 v relácii „Hosť v štúdiu“ odvysielala 17.11.2016, pri príležitosti  27. výročia tzv. Nežnej revolúcie, besedu s protagonistom týchto udalosti Jánom Budajom. Vo svojom vystúpení opakovane povedal, že cieľom nespokojencov na námestiach bolo, zvaliť tri piliere vtedajšieho socialistického štátu:

1. vedúcu úlohu KSČ, zrušením Čl.4 vtedajšej československej ústavy

2. odstrániť klamstvo a cenzúru vtedajšej politickej moci

3. zvaliť železnú oponu.

Keďže, všetky tieto tri priania sa im podarilo dosiahnuť len za pár dní, akosi automaticky mi to pripomenulo kultový rozprávkový film  " Tri oříšky pro Popelku." No, ale keďže sa udalosti začaté 17.11.1989 skutočne vyvíjali ako v rozprávke, potom si kladiem otázku, prečo sa potom hovorí o revolúcii, keď to revolúcia v pravom slova zmysle nebola?

Osobne si myslím, že začiatok týchto prevratných historických zmien, treba vidieť už v roku 1968.  Potom nesmieme zabudnúť ani na rok 1978 kedy bol poľský kardinál Karol Wojtyła zvolený za pápeža a celý svoj pontifikát, až do roku 2005 kedy zomrel, vystupoval ako tvrdý kritik komunizmu.  A asi rozhodujúcim bol rok 1985, kedy začala Gorbačova perestrojka.  

No perestrojka v komunistickom Československu v podstate neexistovala, pretože sa žiadne zásadné zmeny neuskutočnili. A tak prejavy nespokojnosti v našej krajine reprezentovali manifestácie, či demonštrácie. Jedna z prvých bola 25. marca 1988 tzv. sviečková demonštrácia. V januári 1989 nasledoval Palachov týždeň v Prahe. V júni 1989 zverejnili Chartisti 77 petíciu Niekoľko viet. Napriek tomu, že ju podpísalo asi 40 000 občanov, asi nikto netušil, že komunistický režim sa zrúti do konca roku 1989. Pre úplnosť treba uviesť, že v Poľsku už vládla Solidarita, v Maďarsku bola podpísaná zmluva o vyhlásení slobodných volieb a v NDR 9.11.1989 padol Berlínsky múr.

V ČSSR 24.11.1989 na mimoriadnom zasadnutí Ústredného výboru KSČ bol odvolaný Miloš Jakeš. 25.11.1989 prezident Husák udelil amnestiu politickým väzňom.  26.11. 1989 spolu jednali predstavitelia Občianskeho fóra a vlády ČSSR. 27.11.1989 sa uskutočnil dvojhodinový generálny štrajk. 28.11. 1989 sa dohodli na zrušení Čl. 4 o vedúcej úlohe strany a dohodli sa na novom zložení vlády. 29.11.1989 Federálne zhromaždenie schválilo vypustenie článku 4 v ústave. 30.11.1989 komunistická vláda, rozkázala okamžite odstrániť plot na hraniciach. 7. 12. 1989 rezignovala komunistická federálna vláda.  10. 12. 1989 prezident Husák podal demisiu. 28. 12. 1989 bol Dubček zvolený za predsedu Federálneho zhromaždenia. 29. 12.1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Havel. Prvé slobodné parlamentné voľby sa uskutočnili v júni 1990. Len tak na okraj, podľa knihy Vojenské dejiny Slovenska VII. str. 243, na potlačenie novembrových udalosti bolo v pohotovosti 14 500 vojakov ČSĽA so 756 autami, 131 transportérmi a 155 tankami.

A teraz sa zasa spýtam. Pripomína vám sled týchto udalosti nejakú revolúciu?  Mne veru nie. Podľa mňa v novembri 1989 došlo len k zmene mocenských klanov od starých komunistov, inými reformnými komunistami a disidentami.  Dôsledkom čoho boli najmä zmeny zákonov a ústavy, smerujúce k demokratickej spoločnosti a slobodným voľbám. A nahlas treba povedať, že november 1989 vôbec nepožadoval zavedenie kapitalizmu. Už to potvrdzujú aj historici, že občania v ČSSR si ani tak neželali kapitalizmus, ako skôr zdemokratizovaný socializmus. Určite nebola ideálom novembra masová privatizácia štátneho majetku a likvidácia sociálneho štátu. Vtedy sa hovorilo iba o nutnosti reforiem. Až následne,  sme my voliči, dovolili vládnucim stranám robiť to, s čím novembrové udalosti ani v sne nerátali a čo teraz straší všetky vlády, ale aj mnohých našich občanov. (Nezamestnanosť, žobráci, bezdomovci, korupcia, znížená kvalita života občanov, kolabujúce zdravotníctvo a školstvo, stála  hrozba rôznych kríz a podob.)

Teda, aj keď je na Slovensku 17. november štátnym sviatkom, veru takmer nikde nevidíte, rozradostnených ľudí, aby tento sviatok slávili.  Asi nemajú čo oslavovať. Pozdravuje doko.

 


Komentáre,názory | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014