Jozef Kotulič

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Pred nástupom do školy

...O čom sa písalo? rok 1930...

Už iba niekoľko málo hodín delí školopovinné detí od ich nástupu do školy. A tak nastávajú každoročne sa opakujúce rituály. Od oblečenia školských pomôcok začínajúc a ponaučeniami končiac. A práve o tých ponaučeniach by som rád hovoril a to ako obyčajne citáciou zo starých kníh. Tento krát to bude v češtine písaná „Praktická hospodyňka“  asi z roku 1930. Po mojom preklade do slovenčiny sa tam o radách pred nástupom do školy píše toto:

Keď už konečne  má ísť dieťa do školy, je v jeho záujme, ale aj v záujme rodičov, aby do školy prichádzalo s plnou dôverou a nie ako to obyčajne býva so strachom. Rodičia majú mať stále na pamäti, že škola je ich najlepším pomocníkom vo výchove, že učitelia sú v tomto umení odborne vzdelaní, takže ich pomoc má byť vítaná, a že v takom zmysle sa majú aj so svojimi deťmi rozprávať, majú v nich vzbudzovať takú atmosféru, že ich dieťa sa  bude na príchod do  školy    tešiť. A čo sa zatiaľ skutočne stáva? Ak nechce dieťa rodičov počúvať ( pretože k poslušnosti ho rodičia dôsledne  neviedli), sľubuje sa mu: „ Veď počkaj, až budeš chodiť do školy, tam ťa naučia poriadku!“ Takže školu mu predstavujú skoro  ako mučiareň. Pritom zo školských zákonov a nariadení málokto čo ovláda. Rodičia mnohokrát nevedia, že v škole je všetko do podrobná nariadené, čo a ako učiť, a pritom často pred deťmi hovoria, že to či ono čo sa dieťa učí v škole v živote vôbec nebude potrebovať. Ako sa potom dieťa môže s láskou a chuťou učiť niečo, o čom mu otec povedal, že „to nie je vôbec na nič“ alebo, že ani on sám sa  to neučil a tiež je živý? A i keby niekedy učiteľ nesprávne postupoval, potom ak to otec so svojim dieťaťom myslí skutočne dobré,  nemá spochybňovať dôveru, ktorú dieťa k učiteľovi má, lebo potom by dieťa nedôverovalo ničomu, k čomu je v škole vedené, a to by bola  škoda nielen pre dieťa, ale aj pre rodičov. Nejeden otec dáva svojmu dieťaťu nasledujúce ponaučenia: „ Ak ťa učiteľ udrie, hneď mi to povedz, ja si to s ním už vybavím.“ S akou náladou po takom ponaučení vstúpi dieťa do školy?  Nekazí otec už dopredu každú snahu učiteľa?  Nestavia potom učiteľ na piesku namiesto na pevných základoch rodinnej výchovy? A tak sa potom nedivme, že tam kde nie je  vo výchove   jednota učiteľa a rodiča , nie sú  ani dobré výsledky. 

Myslím si, že toto odporúčanie, ktoré je staré najmenej 80 rokov nestratilo veľa na aktuálnosti ani dnes.

Všetkým, čo majú aspoň niečo  spoločné so školou, prajem hneď od prvého dňa školského roka 2008/2009 pevné nervy, pokojnú myseľ  a úsmev na tvári. Všetko ostatné sa takto potom zvládne  akosi ľahšie. doko


O čom sa písalo ? | stály odkaz

Komentáre

  1. vďaka :)
    :)
    publikované: 31.08.2008 15:23 | autor: lubica (e-mail, web, autorizovaný)
  2. :-))
    Máš to u mňa. Tak nech ten zvonček nezazvoní falošným tónom... :-)))
    publikované: 31.08.2008 18:19 | autor: snezka (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014