doko (Jozef Kotulič)

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Bolo nám treba Povstania ?

.... Pre toho mladého muža, čo ľutuje, že Nemci vojnu nevyhrali iba toľko. S vysokou pravdepodobnosťou by ste na svete vôbec neboli...

Pomaly, ale isto odchádza 70. výročie osláv SNP do zabudnutia. Skôr ako sa to stane skutočnosťou, chcem zareagovať na dve vyjadrenia občanov SR, ktoré odzneli vo verejnoprávnej televízii. Prvé je od bezmenného mladého muža z Banskej Bystrice, ktorý povedal, že ak by boli Nemci vojnu vyhrali, boli by sme sa mali lepšie, než sa máme teraz.  Druhé vyjadrenie odznelo pre zmenu od mladého slovenského historika, ktorý povedal, že povstanie a s ním spojených 5 000 obetí nemalo žiadny význam, lebo bolo neúspešné a neviedlo ku skráteniu vojny ani o deň. Ja na to reagujem takto:

1. Ak by boli Nemci vyhrali vojnu, v tom prípade by postupovali podľa svojho zámeru z roku 1940 kde bolo stanovené, že po víťaznej vojne budú s pomocou miestnych nemeckých obyvateľov, ktorých vtedy  na Slovensku žilo okolo 140-tisíc - uskutočňovať násilné ponemčovanie Slovákov. Tých, čo nebudú schopní a ochotní, vysídlia na východ.  „Ďakujem“ za takúto perspektívu. Pre toho mladého muža, čo ľutuje, že Nemci vojnu nevyhrali  ešte toľko. S vysokou pravdepodobnosťou by ste na svete vôbec neboli.

2. O tom, že povstanie na Slovensku vôbec vzniklo treba ísť trocha do histórie.

a) Povedal by som, že korene všetkého treba hľadať už v roku 1938, keď Hitler pomocou zrady Veľkej Británie a Francúzska, podpísaním Mníchovskej dohody, začal rozklad 1.ČSR.  A preto po odstúpení Sudet Nemeckej ríši, až po rozbitie Československa vytvorením protektorátu Čechy a Morava, a vznikom Slovenského štátu, čiže od  30.9.1938 až do 14.3.1939 sa ujal výraz: 2. Česko-slovenská republika. V nej malo Slovensko štatút autonómie. Fakty tiež potvrdzujú, že Slovenský štát vznikol po tvrdom nátlaku Hitlera, odhlasovaním slovenského snemu 14. marca 1939. Pritom názov Slovenský štát sa používal len do prijatia ústavy 21.7.1939. Tá zaviedla názov Slovenská republika. Z toho pre mňa plynie poučenie:  ak zradia spojenci, potom treba hľadať iných spojencov. Tiso našiel spojenca v Hitlerovi.

b) Na druhej strane prezident Beneš,  hľadal spojenca na východe a to priamo u Stalina. Výsledkom bola Zmluva o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci medzi Československou republikou a ZSSR, ktorú podpísali 12. decembra 1943. Okrem iného boli v nej riešené aj otázky súvisiace s prípravou a výcvikom partizánskych organizátorských skupín a ich presun na Slovensko.  Následne 25. decembra 1943 bola v Bratislave podpísaná Vianočná dohoda. Dohodu podpísali členovia SNR za komunistickú stranu Karol Šmidke, Gustáv Husák a Ladislav Novomeský, za občianske skupiny Jozef Lettrich, Ján Ursíny a Matej Josko. V januári 1944 doplnili podpis za občianske zložky Peter Zaťko a za sociálnodemokratickú stranu Ivan Horváth. Poučenie: Bolo rozhodnuté, že po vojne vznikne Československo a jeho hlavným spojencom bude ZSSR.

c) Nasledoval známy priebeh udalostí, ktorých výsledkom bolo Povstanie. Pre ilustráciu len niekoľko dátumov.

23. marca 1944 prezident Beneš z exilu poveril dočasným vedením vojenského odboja na Slovensku podplukovníka Jána Goliana, 27. apríla 1944 - Na rokovaní SNR s vojenskou delegáciou Jána Goliana vzniklo Vojenské ústredie SNR zodpovedné za prípravu spolupráce s partizánskymi oddielmi a ich vyzbrojovanie. V lete 1944 prebehol  výcvik partizánskych skupín vyčlenených pre Slovensko v  ZSSR.  V noci z 25. na 26.7.1944 bola vysadená prvá partizánska organizátorská skupina, ktorej velil ruský npor. Veličko. Skupina mala 11 členov, z toho dvaja boli Slováci. Júl 1944 - v Žarnovickej doline sa konala schôdza ilegálnej SNR so zástupcami vojenského ústredia SNR. Prerokovali sa na nej princípy a podmienky protifašistického ozbrojeného vystúpenia, posledné prípravy na povstanie a potreba nadviazania spojenia s blížiacou sa Červenou armádou. Celkom do konca vojny vysadil Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Kyjeve na území Slovenska 53 organizátorských skupín s asi 1 200 osobami. 4. augusta 1944 - Karol Šmidke a pplk. Mikuláš Ferjenčík odleteli do sovietskej Moskvy ako delegácia SNR žiadajúca koordinovať povstalecké akcie s velením Červenej armády. 9.8.1944 dostala Slovenská armáda rozkaz zakročiť proti stúpajúcej aktivite partizánov.  11. augusta 1944 - Slovenská vláda vyhlásila na celom území štátu stanné právo, ktoré malo zamedziť ďalším akciám partizánov a ostatných antifašistov. Od polovice augusta 1944 partizáni intenzívne hromadili a vozili zbrane do hôr, čo bol jasný náznak toho, že čoskoro zintenzívnia svoju aktivitu. 21. 8. 1944 zostúpila do obce Sklabiňa 4. partizánska brigáda M. R. Štefánika, veliteľ major V. Žingor a francúzsky oddiel kapitána de Lanuriena kde spolu s Revolučným národným výborom vyhlásili Sklabiňu za slobodné územie ČSR. 25. augusta 1944 - Podplukovník Golian vydal tajnú inštrukciu posádkam o ozbrojenom odpore v prípade prekročenia hraníc štátu nemeckými vojskami. 28. augusta 1944 boli na dvore martinských kasární postrieľaní nemeckí vojaci tzv. „misie generála Otta“. 29. augusta 1944 - nemecké vojská a policajno-bezpečnostné jednotky začali okolo 10. hodiny obsadzovať územie Slovenska. 29. augusta 1944 - Podplukovník Golian vydal posádkam slovenskej armády rozkaz, aby začali klásť ozbrojený odpor nemeckým okupačným silám. Rozkaz so šifrou o vysťahovaní platil od 20. hodiny. Začiatok Slovenského národného povstania oznámil aj Slobodný slovenský vysielač v Banskej Bystrici. 30.8.1944 príslušníci nemeckej 1.tankovej armády odzbrojili 1. a 2. pešiu divíziu slovenskej armády.Aj napriek tomu 31.8.1944 vznikla 1. česko-slovenská armáda na Slovensku. 1.9.1944  sa slovenská verejnosť dozvedela, že SNR prevzala na Slovensku všetku moc a vydala Deklaráciu, ktorou bol formálne uskutočnený štátny prevrat. 5. septembra 1944 sa uskutočnila mobilizácia do 1. československej armády na Slovensku. Vláda Vojtecha Tuku podala demisiu a prezident Jozef Tiso pod tlakom Nemecka vymenoval novú vládu, ktorej predsedom bol Štefan Tiso.  8. septembra 1944 Červená armáda a 1. čs. armádný zbor v ZSSR začali Karpatsko-dukliansku operáciu. 21.9.1944 bola oslobodená prvá slovenská obec Kalinov. 6. októbra 1944 Dukliansky priesmyk prekročili jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. 27.-28. októbra 1944 Rudolf Viest vydal rozkaz na ústup do hôr, armáda prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni bojovali v horách proti nacistom až do mája 1945.

Poučenie: Ak  si uvedomím všetky vyššie uvedené fakty, počnúc nespoľahlivosťou starých demokratických štátov, cez prijaté zmluvy nekomunistickým prezidentom Benešom, pokračujúc vývojom vojnových udalostí na východnom fronte, potom mi vychádza, že vznik Povstania bol nevyhnutný. A to, že Povstanie urýchlilo skončenie fašistickej okupácie na Slovensku, je podľa mňa tiež jasné. Tvrdenie podopieram skutočnosťou, že od vzniku Povstania po začatie operácie Červenej armády na pomoc povstaniu,  uplynulo iba 10 dní. Ak by povstanie nebolo vzniklo,  potom by Červená armáda s najväčšou pravdepodobnosťou začala oslobodzovať Slovensko nie v roku 1944, ale až nasledujúci rok.

Takže toľko, môj pohľad na Povstanie. doko


Akí sme? | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014